Ani neviem preco som vlastne tu. Obcas premyslam nad tym, nad svojou existenciou ... Snažím sa prežiť každý svoj deň tak, aby som ho neľutoval. Iba vtedy môžem „spokojne odísť“, lebo budem vedieť, že som si to zariadil po svojom, že som nemohol zmeniť nezmeniteľné a z toho čo sa dalo zažil maximum. Momentalne som zalubeny do jedneho cloveka.
moja malickost...
Som hrozne komplikovana osoba. Moji kamarati by vedeli o tom povedat svoje. Neraz sa mi stalo, ze ma poslali do pecka kvoli mojej povahe. Ale mal som svoje tazsie obdobie, ktore som si musel prezit, aby som vedel vlastne kto som. Ale vdaka bohu som uz na tej spravnej ceste ... teda viem kto som a co tu vlastne robim ... nemam to lahke (ved kto to uz len ma lahke v dnesnej dobe) ale ja som vynimka lebo moj zivot je o nieco komplikovanejsi ako zivoty inych ludi.